História

Prvými civilizovanými kolonistami boli Feničania a Punovia (Kartáginci). Gréci sa tu zachytili iba v Olbii, na severovýchodnom pobreží. V roku 238 pred nl sa Sardínie zmocnili Rimania a prestavali staré fénicko-púnske mestá. V rokoch 458 - 533 ovládli Sardíniu germánski Vandali, potom Byzantínci a od 8. storočia Arabi. Tým v roku 1052 odňali ostrov Pisani. O jeho ovládnutie sa usilovali aj Janovčania a rímsko-nemeckí cisári. V roku 1164 vyhlásil Fridrich I. Sardíniu kráľovstvom.
V rokoch 1296 - 1348 sa ostrova postupne zmocnila dynastia Aragónska a španielom zostal až do vymretia španielskych Habsburgovcov. Za tzv. vlády o španielske dedičstvo bola Sardínia v roku 1708 obsadená Angličanmi, roku 1713 pripadla rakúskym Habsburgovcom. V roku 1718 však bola výmenou za Sicíliu odovzdaná savojskej dynastií vládnucej v Piemonte, ktoré v roku 1720 získala titul sardínskych kráľov. Po vpáde cisára Napoleona do Talianska kráľovský dvor dočasne utiekol z Turína na Sardíniu, chránenú britskou flotilou. Sardinské kráľovstvo, po Napoleonovej porážke zahŕňajúci okrem Sardínie a Piemontu aj Ligúriu, sa stalo po roku 1848 hlavným centrom odporu proti rakúskej moci v severneom a strednom Taliansku.
V roku 1861 sa Sardínske kráľovstvo stalo súčasťou Itálie. Počas 1. svetovej vojny sa v bojoch vyznamenala vojenská brigáda zo Sassari (bola jej udelená Zlatá medaila za statočnosť). Brigádu tvorili výhradne muži zo Sardínie.
V roku 1926 získal Nobelovu cenu za literatúru spisovateľ Grazia Deledda, rodák zo Sardínie.
Počas fašistického obdobia sa stalo hlavným strediskom fašistov na Sardínii Oristano, kde sa nachádzala dedina Mussolinim (teraz Arborea). Sardínia mala aj silné protifašistické hnutie. Hrdinom odboja bol najmä Michele Schirra, ktorého popravili po nevydarenom pokuse o atentát na Mussoliniho.
Od roku 1948 má Sardínia autonómne postavenie.
V 60. a 70. rokoch sa na Sardínii začína migračná vlna. Kvôli vyšším zárobkom farmári Sardíniu opúšťali a sťahovali sa do priemyselných oblastí Talianska, kde si hľadali zamestnanie v priemyselných regiónoch. Ekonomická kríza, nezamestnanosť a militarizácie ostrova (na Sardínii je dodnes umiestnený 70% vojenských základní) - to všetko viedlo k banditizmu a politickým únosom. Vznikla celá rada teroristických organizácií - Barbagia Rossa, alebo Sardínsky hnutia odporu. Sardínii sa kvôli tomu v 70. rokoch a začiatkom 80. rokov prezývali "Stredozemné Kuba".
Dnes je Sardínia jedným z regiónov Talianska, časťou Európskej únie. Zameriava sa najmä na turistický ruch a počítačovú technológiu. Vďaka CRS4 (Center for Advanced Studies, Research and Development in Sardinia) bola vytvorená prvá talianska website a neskôr aj prvý taliansky webmail, čo do regiónu priviedlo niekoľko telekomunikačných spoločností a prevádzkovateľov internetových služieb (Video On Line v roku 1993, Tiscali v roku 1998 a Andalo UMTS v roku 1999).
V júli 2009 sa na ostrove La Maddalena uskutočnil vrcholný summit krajín G8.Dnes je Sardínia známou turistickou destináciu a snom mnohých turistov.Na Sardínií sa nachádza mnoho prístavov a prázdninových ,,viliek´´ mnohých známych osobností a milionárov.

Zdroj: www.taliansko-sk.adrialand.com